Ministerstvo pôdohospodárstva vedené Richardom Takáčom zo Smeru zaplatilo zo štátnych peňazí za promo priestor médiám z alternatívnej scény eReport, Hlavné správy a Extra plus už vyše 164-tisíc eur. Darí sa najmä portálu, ktorý musela vlani opustiť nová šéfka STVR, hoci väzby na Flašíkovcov sú stále viditeľné. Podpredseda Smeru si tak nekupuje len inzerciu, ale aj velebenie už dovtedy pozitívne naklonených médií.
Ministerstvo pôdohospodárstva pod vedením Richarda Takáča zo Smeru poslalo podľa zverejnených kontraktov v Centrálnom registri zmlúv za posledné mesiace už vyše 90-tisíc eur portálu eReport a ďalších takmer 74-tisíc eur aj vydavateľom Hlavných správ a Extra plus. Všetky tri médiá sú dlhodobo vedené projektom Konšpirátori.sk medzi webmi s „neserióznym, klamlivým, podvodným, konšpiračným alebo propagandistickým obsahom“.
Popri rozdávaní rozhovorov či vlaňajších dotáciách pre dezinfoweby z rezervy premiéra tak ide o ďalší spôsob, ako dnešní predstavitelia štátu podporujú mediálnu alternatívu. Tá na oplátku funguje ako „Hlásna trúba” politikov koalície.
Hlavné správy patrili medzi portály, ktoré Národný bezpečnostný úrad v roku 2022 po vypuknutí vojny na Ukrajine pre šírenie propagandy načas blokoval. Magazín Extra plus vydáva spoločnosť Mayer media, s.r.o. Tú vlastní riaditeľka vydavateľstva a šéfredaktorka Lenka Mayerová, bývalá redaktorka mečiarovskej STV a niekdajšia asistentka poslancov za HZDS. Portál eReport, zakladaný niekdajším marketérom HZDS a Smeru Fedorom Flašíkom, zostáva vzhľadom na svoj obsah na zozname Konšpirátori.sk aj potom, ako sa z neho musela vlani stiahnuť po nástupe do STVR jeho šéfka Martina Flašíková.
eReportu sa začalo na ministerstve dariť práve po Flašíkovej odchode, keď firmu prebrali ľudia okolo pedagóga Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy Antona Szomolányiho. Viaceré indície, na ktoré sme v Transparency narazili, však naznačujú, že personálne a majetkové prepojenia portálu na súčasnú šéfku STVR môžu stále pretrvávať. O týchto indíciách ešte bude reč. Najskôr sa ale pozrime, prečo je štátna reklama pre spomínané médiá vlastne sporná.
Redaktori ako spoluautori PR
Problémom nie je len samotná štátna reklama pre „alternatívne” médiá nedodržiavajúce žurnalistické štandardy, ale aj spôsob, ako to agrorezort robí. U vydavateľa eReportu si neobjednal len reklamný priestor, ale aj PR a natívne články či videorozhovory. Tie majú slúžiť najmä na promovanie „Značky kvality“ a zvyšovanie dôvery v slovenské výrobky. V špecifikáciách výstupov je pritom výslovne uvedené, že na príprave obsahu sa má priamo podieľať aj redakcia, na základe tém a podkladov dodaných ministerstvom.
Pri štátnej reklame pritom nejde o bežnú prax. Aj samotné Ministerstvo pôdohospodárstva si od väčšiny médií kupuje iba reklamný priestor. Výnimkou sú aj Hlavné správy, ktoré mali pre rezort taktiež vyrábať videá či rozhovor.
Inými slovami, ministerstvo si v „alternatíve” nekupovalo len bannery a spoty, ale aj redakčne uspôsobený obsah vyrábaný v jeho prospech. A práve tu sa stáva prístup ministerstva ešte kontroverznejší, aj keby nešlo o problematické médiá. Ak redakcia pomáha rezortu vyrábať propagačný obsah, ako veľmi jej možno veriť pri bežnom spravodajstve o tom istom ministrovi a úrade?
Úradníčka medzi politickými vlkmi
Odpoveď ponúka pohľad na 82 článkov eReportu o Richardovi Takáčovi a ministerstve z obdobia od augusta 2025 do apríla 2026, teda z obdobia, kedy zmluvy s eReportom uzatvárali. Články sme na základe kľúčových slov vyfiltrovali z archívu mediálneho monitoringu Mediaboard, označené ako platené boli len štyri z nich.
Ďalšie označené ako inzercia neboli, hoci šlo zjavne práve o redakčné príspevky ku kampani o „Značke kvality”. Išlo napríklad o text a videorozhovor s riaditeľkou odboru potravinárstva ministerstva Denisou Petrakovičovou. eReport ho vytvoril v rámci svojej relácie „Bez cenzúry”.
Štátna úradníčka tak na YouTube vysvetľuje výhody slovenských výrobkov medzi provládnymi rozhovormi s ministrami, koaličnými poslancami a eurposlancami, či ďalšími ľuďmi s vyhranenými názormi ako sú generál Jozef Viktorín z Republiky, poradca premiéra David Lindtner, šéf Úradu vlády Juraj Gedra, bývalý prezidentský kandidát a sudca Štefan Harabin, proruský expremiér Ján Čarnogurský, spisovateľ a bývalý spolupracovník ŠtB Jozef Banáš či analytik a zakladateľ okrajového hnutia Zdravý rozum Ján Baránek.
Veľmi podobne to vyzerá aj v Hlavných správach, na ktorého YouTube kanáli Petrakovičová prezentuje štátnu kampaň tiež medzi podobne zameranými hosťami.
Výsledok Vás šokuje!
Presný zoznam platených výstupov eReportu nie je možné vyčítať ani z uzatvorených zmlúv, pri prvej z nich z augusta chýba dokonca aj príloha so špecifikáciou kupovaného priestoru. Ministerstvo túto prílohu nezverejnilo ani pri ďalších médiách z tejto inzerčnej „várky”, čo je v rozpore so zákonom. Tlačové oddelenie rezortu nám na otázky neodpovedalo ani po desiatich dňoch a urgencii.
Z našej analýzy obsahu vyplýva, že PR charakter nemali len články označené ako inzercia alebo súvisiace so „Značkou kvality”, ale že podobne priaznivo a nekriticky pôsobí aj značná časť bežného, neoznačeného spravodajstva.
V rubrikách eReportu sa opakovane objavujú články, ktoré prezentujú Takáča a jeho ministerstvo pozitívne, preberajú celé znenie ich výstupov, jazyk i politické posolstvá. Ide napríklad o texty s titulkami ako „Agrorezort a PPA zachránili stovky miliónov eur pre slovenský vidiek“, „Agrorezort otvára rok 2026 masívnou podporou“ či „Takáč: Podpora poľnohospodárov a rozvoj vidieka napredujú historicky najrýchlejším tempom“.
Portál mapoval napríklad aj povestné Takáčove porovnávacie nákupy v potravinách, kde v titulku avizuje: „Výsledok Vás šokuje!”. Čitateľovi v týchto textoch ponúka predstavu úspešného a výkonného rezortu a jeho manažmentu, ktorému opozícia či kritici krivdia a škodia.
Minister „redaktorom”
Medzi zhruba 300 zmienkami o ministrovi možno nájsť v uvedených 82 článkoch horko-ťažko hoci len jednu kritickú. Podarilo sa nám to v článku o dotáciách pre matku lídra PS Martu Šimečkovú, v ktorom eReport nechal aj jej výhradu, že Takáč o prípade klame. Drvivú väčšinu Takáčových zmienok publikovaných v eReporte tvoria priame citácie ministra, v ktorých ohlasuje svoje úspechy alebo útočí na kritikov.
Podobnú nadprácu pre Takáča robia aj Hlavné správy, ktoré sa na „inzertný” zoznam agrorezortu dostali až teraz v marci. Medzi zhruba 120 zmienkami, ktoré portál ministrovi od začiatku roka 2026 venoval, možno voči nemu ako kriticky ladené vnímať ojedinelé vyjadrenia podpredsedu Republiky Miroslava Suju a šéfky Za ľudí Veroniky Remišovej. Nepriamo je kritike vystavený ešte v článku o kritike Alojza Hlinu voči dotačnej kauze penziónu Fafokan.
Dôležitým kontextom je aj to, ako texty v týchto médiách vznikajú. Väčšinu z nich eReport ani Hlavné správy nestavajú na nezávislom spravodajstve, konfrontácii viacerých pohľadov alebo kritickom preverovaní ministrových tvrdení. Vystačia si zväčša s preberaním tlačových správ, brífingov, statusov a videí rezortu, či nanajvýš agentúrnym spravodajstvom.
Kritici vraj šíria bludy
Nadprácu vidno aj na útokoch „alternatívy” voči kritikom podpredsedu Smeru. Texty ako „Takáč nešetrí kritikou: PS klame a zneužíva mládež“ či „Progresívne Slovensko opäť šírilo bludy“ už nemajú s nestranným spravodajstvom spoločné naozaj takmer nič.
Texty s podobnými titulkami prinášajú aj ďalšie dve spomínané médiá „alternatívnej scény”. Politické posolstvá ministra prezentujú Hlavné správy čitateľom v článkoch s titulkami ako „Takáč pre HS: Šimečková fakturovala trikrát to isté, účtovníctvo jej robila poslankyňa PS Jaurová. Zastavme korupciu je čisto politická organizácia, nahrádzajú prácu opozície”. V Extra plus zas spor ministra s NZK predstavujú cez článok s titulkom „Video/Richard Takáč: Nadácia zastavme korupciu šíri politické manipulácie”.
V praxi to znamená, že verejné peniaze tu neslúžia iba na propagáciu štátnej kampane, ale pomáhajú ministrovi zároveň „kupovať“ si náklonnosť aj tam, kde by pri serióznych médiách malo ísť o nestranné spravodajstvo.
Nový vlastník, staré maniere
Kým v prípade Hlavných správ ide o dlhodobý „modus operandi”, kde odklon nieto prečo očakávať, pri eReporte k zmene nedošlo ani po vlastníckych zmenách. Obe firmy postupne stojace za eReportom prebral vlani po nástupe Martiny Flašíkovej do čela STVR kameraman a režisér Anton Szomolányi.
V aktuálnom vydavateľovi eReportu NEW STORY MEDIA a. s. zastáva pozíciu predsedu predstavenstva (vlastníkmi sú podľa Registra partnerov verejného sektora jeho manželka Zora a Linda Čechová), u predchádzajúceho vydavateľa z portfólia Fedora Flašíka STORYmedia s.r.o. je aktuálne Szomolányi jediným spoločníkom.
Szomolányi je zároveň vedúcim pedagógom na Fakulte masmédií Paneurópskej vysokej školy, ktorú riadi ako dekanka expremiérka za SDKÚ Iveta Radičová. Na otázky Transparency odpovedal, že do eReportu takmer pred rokom vstúpil práve z pozície mediálneho odborníka a vysokoškolského pedagóga.
„eReport vnímam ako praktický priestor pre aplikovaný výskum – konkrétne v oblasti transformácie mediálnych formátov a správania publika v digitálnom prostredí. Mojím cieľom nie je prevziať ,hotové médium‘, ale postupne ho meniť zvnútra, na základe poznatkov z mediálnej teórie a praxe,” napísal nám Szomolányi.
Osobné väzby na predchádzajúcich vlastníkov údajne pri vstupe do média rolu nehrali, za rozhodujúce označil jeho pozíciu na trhu a „potenciál transformácie”.
Flašíkovej stopy nezmizli
Ako sme spomínali, viaceré indície aj po tejto zmene stále naznačujú pretrvávajúci vplyv Flašíkovcov na eReport. Jeho vydavateľ firma NEW STORY MEDIA a. s. podľa Obchodného registra aj naďalej sídli v byte druhej dcéry zakladateľa portálu Fedora Flašíka Doroty Alscher Flašíkovej v bratislavskom Novom Meste. Tá na jar 2024 spolu so sestrou a súčasnou šéfkou STVR médium po smrti otca zdedila.
Prepojenie na Martinu Flašíkovú pretrváva aj cez novú členku dozornej rady NEW STORY MEDIA a. s. Po predaji spoločnosti do nej nastúpila aj Hana Slávičková, ktorá bola médiami označovaná za pravú ruku Fedora Flašíka a figurovala aj vo viacerých jeho firmách.
O ich bližšom vzťahu svedčí aj spôsob, akým sa s ním po smrti lúčila na sociálnych sieťach (viď obrázok z jej FB). Slávičková v eReporte aktívne pôsobí. Cenové ponuky pre Ministerstvo pôdohospodárstva vypracovala práve ona.
Slávičková bola tiež v minulosti poslaneckou asistentkou súčasného ministra spravodlivosti Borisa Suska, ale aj ďalších politikov Smeru – Viliama Jasaňa a Jozefa Valockého. Figurovala aj v kauze podozrivo pridelených miliónov eur z eurofondovej výzvy ministra školstva Petra Plavčana (SNS), kde ju médiá spájali tiež s vtedajším ministrom obrany Martinom Glváčom (Smer).
Ministerstvo o výbere mlčí
Szomolányi pripúšťa, že reputácia eReportu nie je bezproblémová, no tvrdí, že na jej zlepšení pracujú. Konflikt záujmov vyplývajúci z ministerskej reklamy a spôsobu informovania o Takáčovi nevidí. „PR obsah je štandardnou súčasťou fungovania médií založených na inzertnom modeli – vrátane verejne rešpektovaných titulov. Podstatné je jeho označenie a odlíšenie od redakčného obsahu,” tvrdí.
K zákazkám z agrorezortu, ktoré sa rozbehli až po jeho nástupe do média, sa eReport vraj dostal „štandardnými komerčnými princípmi” a na základe „ponuky mediálneho priestoru”.
Ako presne ministerstvo médiá vyberalo a či šlo aj o nejakú formu súťaže, jasné nie je, aj túto otázku nechal rezort bez reakcie. Z pohľadu do Centrálneho registra zmlúv vidno, že za posledných osem mesiacov od augusta 2025 uzatváral agrorezort minimálne 43 zmlúv na nákup mediálneho priestoru za 3,44 milióna eur v rámci kampaní „Značka kvality” a pre „Program rozvoja vidieka”.
Balík pre TA3 i Pentu, ale aj Flašíkovej STVR
Najviac, až trištvrte milióna eur získala v uplynulých ôsmich mesiacoch z rezortu pôdohospodárstva TA3, cez pol milióna STVR a 440-tisíc šlo médiám okolo Plus1deň vydávaných finančnou skupinou Penta. Spomínaných 164-tisíc skončilo v „alternatíve” z eReportu, Hlavných správ a Extra plus, dovedna 30-tisíc sa však ušlo napríklad aj málo známym portálom ecosekcia.sk, Byvaniehrou.sk či BratislavaDen.sk.
V prípade eReportu ide síce o menej, ako pri viacerých veľkých mainstreamových médiách, no z ich pohľadu ide o sumu zásadnú. Tá totiž sama o sebe prevyšuje doterajšie bežné celoročné tržby vydavateľa portálu (pôvodne STORYmedia s.r.o., od 2024 NEW STORY MEDIA a. s.). Lepšie sa mu začalo dariť po nástupe súčasnej vlády, keď v sumáre obe spoločnosti zarobili v roku 2024 prvýkrát cez 100-tisíc eur. S výraznou pomocou štátnych peňazí od Takáča sa potom vlani dostal cez 200-tisíc.
Portál pritom nemá žiadnu kamennú redakciu, bez kancelárií je aj jeho prevádzkovateľ sídliaci v spomínanom novomestskom byte. Aj napriek nadštandardným tržbám skončil vlani eReport v takmer 27-tisícovej strate.
Podľa účtovnej závierky firmy a informácií na webe, má redakcia len dvoch novinárov, ktorí správy píšu zrejme z „home officov”. Čísla o návštevnosti slovenských webov meria aktuálne nový projekt Gemius Audience.
Za mesiac marec 2025 bol eReport 35. najnavštevovanejším spravodajským portálom zaradeným v meraní, s návštevnosťou 336-tisíc reálnych užívateľov. eReport je jediným alternatívnym médiom, ktoré projekt pokrýva. Zvyšné sa do jediného oficiálneho auditovaného merania na slovenskom trhu nezapájajú.
Štedré ceny
Platby ministerstva pre „bytovkové” médium pôsobia štedro. Napríklad, pri najnovšej kampani „Značka kvality – Veľká Noc 2026” rezort zaplatil eReportu 36-tisíc eur za 4 reklamné články, jeden videorozhovor, bannerovú reklamu a umiestnenie spotu.
Pri článkoch portál deklaroval iba 3 až 12-tisíc zobrazení, pri banneroch a reklamnom spote 100 až 200-tisíc počas dvojtýždňovej kampane. Počet zasiahnutých reálnych užívateľov eReport nevyčíslil.
Pre porovnanie, rovnakú sumu stála ministerstvo reklama aj na jednom z najnavštevovanejších spravodajských portálov topky.sk, ktorého prevádzkovateľ vyčíslil počet zobrazení reklamného spotu počas dvojtýždňového trvania kampane na 1,2 milióna so zásahom 405-tisíc reálnych užívateľov.
Násobne vyšší výkon sľuboval ministerstvu aj najnavštevovanejší alternatívny portál Hlavné správy. Pri bannerovej reklame za 25-tisíc eur to malo byť až 5 miliónov zobrazení.
Alternatíva láka aj ďalších
Služby eReportu si vlani objednalo aj Ministerstvo práce vedené Erikom Tomášom (Hlas). Na rozdiel od Takáčovho rezortu však túto zákazku v Centrálnom registri zmlúv nenájdete. Verejnosť sa o nej môže dozvedieť iba z výkazu o poskytnutí prostriedkov na štátnu reklamu za minulý rok. Ide o novinku po vlaňajšej novele mediálnej legislatívy, keď musia tieto údaje štátne orgány zverejňovať.
Legislatíva vychádza z Európskeho aktu o slobode médií (EMFA), ktorý nadobudol plnú účinnosť vlani v auguste a okrem iného má za cieľ zabezpečiť transparentnosť prideľovania štátnej reklamy.
Tomášov rezort podľa tohto výkazu poskytol prevádzkovateľovi eReportu 12 300 eur, a to na „aktuálne, všeobecne prospešné a praktické informácie pre širokú verejnosť”. Spravodajstvo o Ministerstve práce a jeho šéfovi Tomášovi, ktoré eReport ponúka, má v skutočnosti odlišný charakter.
Portál robí výrazné promo aj tomuto politikovi. Aj tu je výpovedný už pohľad na niektoré z titulkov, ktoré hlásajú: „Úspešný projekt rezortu práce. Minister Tomáš: V rámci iniciatívy Práca namiesto dávok sa zamestnalo už 900 ľudí”, „Budú peniaze na Vianoce? Minister Tomáš prezrádza…”, „Minister Tomáš hovorí jasne: Pokiaľ je Hlas vo vláde, tak 13. dôchodky sa nezrušia!” alebo „Erik Tomáš odhaľuje pravdu: Šimečka strašil ľudí klamstvami o prepúšťaní!”.
Podobne ako pri ministrovi Takáčovi, aj správy o Tomášovi sú vo veľkej miere postavené na tlačových správach rezortu, agentúrnych textoch či vyjadreniach samotného ministra, najčastejšie z jeho sociálnych sietí. Pri rezortných témach mnohé z článkov vyznievajú pozitívnejšie ako tlačové výstupy ministerstva. Zdá sa, že dokonca ani jeho zamestnanci si nedovolia robiť také okaté PR svojmu šéfovi, ako to predvádza alternatívny portál.
Vykazovanie reklamy sa rozbieha vlažne
Či eReport a iné alternatívne médiá nepodporili finančnou injekciou aj ďalší ministri súčasnej vlády nie je zatiaľ možné precízne vysledovať z verejných zdrojov. Z 15 ministerstiev zverejnili podľa nášho prieskumu informáciu o poskytnutí prostriedkov na štátnu reklamu iba štyri.
Okrem rezortu práce sú to ešte Ministerstvo dopravy, rezort športu a cestovného ruchu a Ministerstvo zahraničných vecí. Ministerstvo spravodlivosti a Ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja nám odpovedali, že na štátnu reklamu nevynaložili v uplynulom roku žiadne prostriedky. Zvyšných 9 ministerstiev na naše otázky do publikovania článku nereagovalo.
V zmysle EMFA a z nej vyplývajúcej úpravy národnej legislatívy majú povinnosť informovať o prijatej štátnej reklame aj jednotlivé médiá. eReport výkaz zverejnil na svojom spravodajskom webe, uvádza v ňom však iba celkovú sumu prijatej štátnej reklamy za minulý rok vo výške 52 528 eur. Z výkazu tak nie je jasné, odkiaľ peniaze prišli.
Na portáli Hlavné správy, ale napríklad ani na ďalšom známom alternatívnom webe Hlavný denník, sme výkaz o štátnej reklame zatiaľ nenašli.
Nezrovnalosti má riešiť Mediálna rada
Transparentnosť štátnej reklamy má po novom na starosti Rada pre mediálne služby. Tu sa zhromažďujú ročné výkazy jej zadávateľov i prijímateľov, ktoré boli povinní doručiť do konca januára. Rady sme sa opýtali na to, ako sa nová povinnosť v praxi napĺňa a či už bola nútená siahnuť aj po sankciách.
Vedúca komunikačného odboru Rady Lucia Michelčíková nám napísala, že dáta aktuálne podrobujú „hlbšej analýze, ktorej súčasťou sú aj aktivity smerujúce k odstráneniu nedostatkov kvality niektorých reportovaných údajov, čo je nevyhnutný predpoklad pre komplexnejšiu analýzu a zverejnenie údajov”.
Vo výročnej správe Rada informuje o „výrazných rozdieloch v kvalite a presnosti poskytnutých údajov – niektoré subjekty použili nesprávne formuláre alebo ich nevyplnili úplne, reportovali sumy s DPH napriek požiadavke uvádzať sumy bez DPH, údaje nereportovali za celý kalendárny rok alebo ich odoslali po zákonom stanovenej lehote.”
V Transparency považujeme za vážny nedostatok, ak veľkí objednávatelia štátnej reklamy skončia pri reportovaní Rade, no výkazy nezverejnia aj na svojich weboch. Práve tým sa totiž obchádza kľúčový zámer zákona, ktorým má byť verejná kontrola.
Výkaz chýba aj pri najväčšom hráčovi
Netýka sa to len ministerstiev, ale napríklad aj štátnej lotériovej spoločnosti TIPOS, ktorá je suverénne najväčším zadávateľom reklamy v štátnom sektore. Podľa nášho odhadu nalial vlani TIPOS do reklamy rekordných 30 miliónov eur.
TIPOS na webstránke informuje iba o tom, že ako poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie neprijal žiadnu štátnu reklamu. Rady sme sa preto opýtali, či štátom stopercentne vlastnená lotériová spoločnosť neporušila zákon, keď nezverejnila aj výkaz ako zadávateľ.
Rada nám zatiaľ na túto otázku neodpovedala, rovnako nám vysvetlenie neposkytol ani TIPOS. Tomu, že aj výnosy so stávkovej činnosti použité na reklamu možno zahrnúť pod definíciu štátnej reklamy nasvedčuje fakt, že najväčšie médiá (televízie) reportovali vlani prijatú štátnu reklamu v takých objemoch, že by v nich mali byť započítané aj peniaze od TIPOSu.
Nástroj proti politickej korupcii
Bez ohľadu na pôrodné nedostatky, v Transparency nové povinnosti vyplývajúce z európskej legislatívy vítame a veríme, že najmä krížové zverejňovanie a pravidlá pre transparentné a nediskriminačné zadávanie štátnej reklamy pomôžu verejnosti lepšie sledovať tieto toky. Práve cez štátnu reklamu totiž verejné inštitúcie nalievajú každoročne minimálne desiatky miliónov eur (v cenníkových cenách pred zľavami ide až o stovky miliónov).
Túto sumu a toky však doteraz nikto nedokázal komplexne monitorovať. Ide pritom o spôsob, ktorým sa časť politikov snaží odmeňovať či trestať médiá podľa ich prístupu. A tak vlastne ovplyvňovať verejnú mienku a deformovať mediálny trh aj politickú súťaž za verejné peniaze. Rozprávať by o tom vedeli mnohí politici i vlastníci médií, hoci minister Takáč a „mediálna alternatíva” tento problém posunuli opäť o level ďalej.
Michal Piško, Ľuboš Kostelanský
Podporte Transparency pri kontrole verejných výdavkov. Ďakujeme!